Emocionálna Inteligencia

Každý kto je na vrcholovej úrovni má obdivuhodné schopnosti, nezáleží na oblasti alebo športe. Čo však oddeľuje tých skutočne skvelých od tých ostatných? Pravdepodobne je to schopnosť stabilizovať a riadiť svoje emócie v momentoch vysokého tlaku či napätia. Aby sme toho boli schopní potrebujeme najprv tieto informácie v našom tele rozpoznať. V tomto článku sa pokúsime rozpracovať ako na to.

Povaha ľudskej skúsenosti sa dá rozdeliť do 3 kategórií: fyzická, kognitívna (poznávacia) a emocionálna. (O spiritualite možeme uvažovať ako o osobitnej kategórii, alebo že vychádza zo spojenia všetkých troch, no v tomto kontexte o nej nebudeme hovoriť.)

Bolesť z vyvrtnutého členka vyhodnocujeme inak ako pocit strachu. Akoby nemali nič spoločné. Tento rozdiel v kvalite nášho zážitku dáva priestor pre vznik predstavy o tom že telo a myseľ sú oddelené.

V skutočnosti však tvoria celok a je nesmierne dôležité pochopiť, že nieje možné ich oddeliť. Sú ako dve strany jednej mince.

Problém je v tom, že slová, ktoré používame na opis dynamiky nášho oduševneného tela, nie sú dostatočné a ešte viac nás mätú.

Jednoducho ak chcete žiť dobrý život, je potrebné venovať sa každej z 3 vyššie uvedených kategórií na príslušnej úrovni a pracovať na ich zjednotení. Tento text je venovaný emóciám a budovaní emocionálnej inteligencie.

Predstavte si finálový okamžik zápasu kde ide o veľa. Napätie by sa dalo krájať. Športovec ktorý čelí výzve impozantného súpera prechádza vnútornym prúdom ohromných emócií. Práve toto je moment ktorý oddeľuje šampiónov od zúčastnených. Tí ktorí dokážu rozpoznať a regulovať svoje emócie stúpajú na vrchol, zatiaľ čo tí ktorých ovládne vlastná nestabilita ostávajú pozadu. Každý kto je na vrcholovej úrovni má impozantné fyzické schopnosti, no nie každý ich vie použiť pod extrémnym nátlakom.

Tento príklad však môžeme použiť v akejkoľvek situácii kde je stávka vysoká a kde je možnosť chybovať extrémne nízka. Každý deň sa stretávame so situáciami kde naše emócie prevážia náš racionálny úsudok a výsledok môže byť často dramatický. 

Čo je emócia?

Emóciu môžeme nazvať ako súbor telesných vnemov ktoré v danom kontexte interpretujeme.

Pri vytváraní emócií je prítomných mnoho faktorov - individuálne skúsenosti, kultúrne podnety, kontext.

Interpretáciou telesných vnemov, ktoré v danej situácii vznikajú, im dávame nálepku podľa nášho osobného vnímania. Tá určuje ako to ovplyvní naše správanie. Toto sa deje väčšinou podvedome a bleskurýchlo. Keď sa objavia emócie, iniciujú v tele pohyb. Keď emócie niesú regulované, nemáme kontrolu nad svojim správaním!

Pojem emocionálna inteligencia, ktorý vytvorili americkí psychológovia Peter Salovey a John Mayer (a spopularizovaný Danielom Golemanom), sa vzťahuje na schopnosť jednotlivca rozpoznať, pochopiť, riadiť a efektívne využívať svoje vlastné emócie. Výsledkom je schopnosť udržiavať konzistentný emocionálny stav, najmä počas období vysokého stresu. Schopnosť zvládať komplikované situácie bez toho, aby ste zažili výrazné zmeny nálady, je dobrým znakom človeka s vysokou emocionálnou inteligenciou. 

Je dôležité si uvedomiť, že mať svoje emócie pod kontrolou neznamená ich otupiť a potláčať. Znamená to byť schopný pozorovať vnemy ktoré v tele vznikajú a nedovoliť, aby prúd informácií ktoré nesú zahltil a odstavil iné systémy. Rozhodnutia učinené pod nátlakom emócií niesú nikdy adekvátne a zvyčajne majú negatívne dôsledky. 

Súhra našich emócií, kognície (poznávania) a fyzického tela, vytvára uzavretú slučku, kde jedna vec ovplyvňuje všetko ostatné. Nejde teda len o to že neregulované emócie zhoršujú naše prežívanie, ale aj zdeformované telo vytváre negatívne emócie! Navyše oboje má vplyv na na naše myšlienkové procesy. To znamená, že aby došlo k skutočnej zmene v systéme je potrebné osloviť všetky tri kategórie.

Načo teda emócie sú keď nám zjavne spôsobujú toľko ťažkostí ?

Emocionálne systémy sa vyvinuli, aby nám poskytli zmysel a mobilizovali nás určitým smerom. Toto je mechanizmus prežitia a rozmnožovania, ktorý sme zdedili od našich predkov. Emócie sú prúdom informácií, ktoré sa interpretujú prostredníctvom konania. Negatívne alebo pozitívne označenia, ktoré mu dávame, sú do značnej miery výsledkom individuálneho a sociálneho podmienenia. Je dôležité vedieť, že môžeme využiť potenciál emócií a nasmerovať ich. Existuje mnoho stratégií rozvoja emocionálnej inteligencie a je to proces, ktorý trvá celý život. 

V prvom rade je dôležité pochopiť, že je neuveriteľne ťažké pracovať na emóciách myslením.

Kognitívna spôsobilosť podľa psychológa Johnathana Heidta vždy nájde spôsob, ako ospravedlniť čokoľvek, čo emocionálna spôsobilosť potrebuje. Tvrdí, že emocionálne a intuitívne aspekty morálnych úsudkov vždy predchádzajú vedomému uvažovaniu a formujú naše rozhodnutia a názory naklonením procesu myslenia smerom, ktorý už bol rozhodnutý na nevedomej úrovni. Preto myslenie nie je niečo, čomu sa dá dôverovať. 

Dôraz by sa mal klásť na fyzické praktiky, ktoré zvyšujú povedomie o tele a vnemoch, ktoré produkuje.

Čím rýchlejšie dokážeme rozpoznať vznikajúci vzorec informácií v tele, tým väčší priestor môžeme vytvoriť medzi emóciami ktoré vznikajú a tými, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Táto schopnosť závisí od toho ako rafinovane dokážete vnímať svoje telo. 

Toto oddelenie je kľúčové pre rozvoj emocionálnej stability! Pozorovanie vzorca v tele by malo byť oddelené od významu, ktorý si s ním automaticky spájame. Kľúčom teda je rozpoznať, čo to v skutočnosti je: jednoducho prúd informácií.

Pochopenie, že nie každá vznikajúca emócia je adekvátna pre danú situáciu a často je to len automatická reakcia ktorá vznikla predchádzajúcim podmienením, vytvorí potrebné oddelenie, ktoré vám poskytne čas na to, aby ste sa nad tým zamysleli bez toho, aby ste sa vzdali reflexívneho správania. Schopnosť regulovať reakciu na vznikajúce emócie je znakom zrelosti.

Pochopenie súhry medzi našimi emóciami, kogníciou (poznaním) a fyzickým telom je kľúčové pre komplexné pochopenie toho, čo znamená byť človekom. Aby sme to dosiahli, musíme si vytvoriť lepší vzťah s našimi telami. Regulácia emócií je možná len vtedy, keď venujeme viac pozornosti telu a pravidelne sa venujeme fyzickým praktikám ktoré nám v tom môžu pomôcť.

Čím viac a hlbšie sme schopní cítiť, tým viac sa stávame živými. Pokojnými a otvorenými možnosti stať sa niekým väčším než v súčastnosti sme.

AUTOR: Marek Vrťo

@marekvrto

@movement_detva