Karol Džalaj "Havaj je Havaj" - Ironman World Championship
V dnešnej dobe je už veľa pekných pretekov na ironmanských vzdialenostiach po celom svete, ale Havaj je Havaj.
Mne sa podarilo kvalifikoval už v roku 2021 na IM Lanzarote, ale pre globálnu pandémiu boli preteky preložené až na tento rok. Trocha som zariskoval a namiesto dlhodobejšej aklimatizácie som zvolil šokovú formu a pricestoval do Kony cca 60 hodín pred štartom. . Časový posun 12 hodín som zvládol hravo, otázne ostávalo ako sa telo vyrovná s vysokou vlhkosťou a teplotami nad 30 stupňov počas pretekov.
Začiatok pretekov v zálive Kailua-Kona som na videách počas cyklistických tréningoch na trenažéri videl asi tisíc krát. Na štartovaciu líniu som síce plával prvýkrát v živote, ale moje podvedomie ako by to už zažilo. Neprekvapila ma ani mela po odštartovaní. Tvrdý pozičný boj trval nejakých 200-300 metrov. Potom som sa už zapracoval do skupiny s ktorou som za nejakých 57 minút doplával až do depa.
Počas cyklistiky som si dôrazne strážil pitný režim. Nevýhodou bolo, že nápoje sme nedostávali v klasických cyklo fľašiach, ale v plastových, ktoré vypadávali z košíkov. Prvú polovicu cyklistiky do obrátky v mestečku Hawi som šiel celkom svižne. No čím ďalej viacej som cítil silu miestneho agresívneho slnka a sálavé teplo z lávových poli. Nohám dané tempo vyhovovalo, ale telo sa začínalo prehrievať, preto som radšej zvoľnil. Aj napriek tomu výsledná priemerná rýchlosť vyšla niečo pod 40 km/h.
Prvých 12 km sa beží po známej Alii Drive. V tejto časti ste ešte v kontakte s divákmi a miestnymi, ktorí sa snažia pomôcť pretekárom polievaním z dvora. Mám pocit, že mi to zatiaľ celkom letí, ale podvedomie vie, že to pravé ironmanske trápenie ešte len príde. A aj prišlo. Queen Ka‘ahumanu Highway je cesta po ktorej sa beží z Kony smerom k letisku a späť. Tam už je to bez divákov. Iba lávové polia, pretekári a občerstovačky. Na tých sa mi darí telo aspoň ako tak schladiť, ale to už nie je dávno v prevádzkovej teplote. Prichádza moment keď už musí zapracovať hlava a musí presvedčiť telo, že sa to dá zvládnuť. Telo vädlo a vädlo. Našťastie hlava a vedomie, že mi úprimne fandi kopec známych, ma posúvalo z míľe na míľu, až som sa dočkal tej vytúženej „Mile 26,2“. Výsledný čas 9 hodín a 2 minúty.
